Športom k trvalej invalidite?

Športom k trvalej invalidite?

Športom k trvalej invalidite?

Včera som mal jeden zaujímavý telefonát. V stručnosti o čo tam šlo. Vypočul som si príbeh veľmi aktívneho muža s pevnou vôľou, s vysokým pracovným nasadením, pravidelne športoval a napriek tomu sa mu stalo, že na vrchole síl skolaboval – aj fyzicky. Jeho úpadok nastal pomerne rýchlo. Toto nemusí byť len jeho nešťastným príbehom, ale príbehom kohokoľvek. Preto by som trochu objasnil o čo počas vysokého životného tempa ide a prečo si neraz nevieme povedať dosť.

Pri akomkoľvek strese sa v tele zvyšuje tvorba látok (hormónov a iných látok ovplyvňujúcich nervový systém, ktoré voláme neurotransmitery). Sú dôležité pre zabezpečenie prežitia. Ich úloha je zvýšiť tvorbu energie, motivovať, za výkon vzbudiť pocit odmeny a podobne. Cieľom stresovej reakcie bolo vždy zabezpečiť prežitie. Ohrozenie človeka (stresové obdobie) však v minulosti trvalo veľmi krátko. Po odznení ohrozenia (stresu) mal človek dostatok času na regeneráciu a zotavenie. Ulovil potravu a oddychoval. Počas tohto obdobia sa telo pripravovalo na to, aby mohlo znova počas ohrozenia tvoriť látky (hormóny a iné látky ovplyvňujúce nervový systém – neurotransmitery), ktoré mu pomôžu prežiť.

Ale čo sa deje dnes? Dnes jeden stres (stresom sa nemyslí len psychický stres) strieda druhý. A nie je to len nevyhnutnosť ako si môže niekto myslieť, alebo sa to tak prezentuje. Často je to slobodná a vedomá voľba človeka. Ľudia striedajú psychický stres napr. z práce, fyzickým stresom z neprimeraného športového pohybu. Toto vedie k tomu, že v tele sa udržuje neustále vysoká hladina stresových hormónov a neurotransmiterov (látky ovplyvňujúce nervový systém). Toto vedie k zvýšenému krvnému tlaku a zvyšuje to výkonosť organizmu (aby mohlo telo počas stresu prežiť).

Ak človek pocíti zvýšenú výkonnosť organizmu, poteší sa a často ešte zvýši nasadenie a skráti regeneráciu. A čo je zaujímavé, vôbec sa necíti vystresovaný. Je to v dôsledku toho, že sa vo zvýšenej miere uvoľní látka s názvom dopamín. Dopamín je neurotransmiter (látka ovplyvňujúca nervový systém) a má na “svedomí” to, že chceme vykonávať nejakú činnosť a cítime sa pritom dobre. Cítime sa odmenený.

No nadmerná aktivita hormónov a neurotransmiterov uvoľňujúcich sa pri dlhodobom strese môže vyvolať nielen pocit uspokojenia a “odmeny za dobre vykonanú prácu”, ale aj hyperaktivitu, úzkosť a kŕče. A pokiaľ stres pretrváva dlho, hormóny a neurotransmitery sa postupne vyčerpávajú. Telo už ich nemôže dostatočne vyrobiť a zásobníky sa vyprázdnia. Príznaky nedostatku sú ťažkosti s koncentráciou, únava a dokonca depresia vrátane syndrómu vyhorenia.

Vyčerpanie tela neprichádza len na úrovni psychiky, ale aj fyzického tela. Spúšťajú sa zápaly a tie postihujú nielen nervový systém. Človek upadá a chradne. A všetko často začína tak vznešene. Psychický stres sa snažíme vyrovnať fyzickým stresom. Vyvetrať si hlavu a dostať z nej veci von.

Pohyb je veľmi dôležitý, ale treba vedieť aj to, že nadmerný a neprimeraný pohyb je rovnako škodlivý ako nadmerná psychická záťaž. A ak sa obe záťaže skombinujú, kolaps organizmu je zákonitosťou, ktorej sa nedá vyhnúť.

S prianím pevného zdravia pre Vás pripravil
Andrej Medveď a jeho team
www.andrejmedved.sk
www.weltfit.sk
www.abczdravia.sk
tel. 0911 295 859
andrej.medved9@gmail.com

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *