Syndróm polycystických vaječníkov, známy ako PCOS, si veľa ľudí spája najmä s nepravidelnou menštruáciou, akné, zvýšeným ochlpením alebo problémami s otehotnením. V skutočnosti však ide o oveľa širší problém. U veľkej časti žien sa PCOS spája aj s inzulínovou rezistenciou, vyššou hladinou inzulínu a metabolickým syndrómom. Práve tieto metabolické poruchy môžu následne zhoršovať hormonálnu nerovnováhu a niektoré príznaky PCOS. Inzulínová rezistencia vyskytuje približne u 65–70 % žien s PCOS a metabolický syndróm približne u 30 %.
Prečo je inzulín pri PCOS taký dôležitý?
Inzulín poznáme najmä ako hormón regulujúci hladinu cukru v krvi. Po jedle, najmä po sacharidoch, stúpne množstvo glukózy v krvi a pankreas uvoľní inzulín. Ten dá bunkám signál, aby glukózu prijali a využili ako energiu alebo ju uložili. Pri inzulínovej rezistencii však bunky na tento signál reagujú slabšie. Organizmus preto potrebuje vytvárať viac inzulínu, aby dosiahol rovnaký účinok. Výsledkom môže byť dlhodobo zvýšená hladina inzulínu – hyperinzulinémia.
Pri PCOS je to dôležité aj preto, že inzulín nie je iba „hormón cukru“. Môže zasahovať aj do hormonálneho prostredia ženy a podporovať účinky androgénov – hormónov, ktoré sa často označujú ako mužské pohlavné hormóny, hoci ich prirodzene majú aj ženy.
Výsledkom môže byť prepojenie: inzulínová rezistencia → viac inzulínu → silnejšie androgénne pôsobenie → niektoré príznaky PCOS
Preto sa pri PCOS často používa metformín, liek zlepšujúci metabolizmus glukózy a inzulínovú citlivosť?
Čo by sa stalo, keby sa pridala k tomuto lieku kyselina octová obsiahnutá v jablčnom octe?
Ako štúdia prebiehala?
Do klinického skúšania bolo zaradených 94 žien vo veku 18 až 45 rokov, ktoré spĺňali súčasne tri podmienky:
1, mali PCOS
2, metabolický syndróm
3, inzulínovú rezistenciu.
Ženy boli náhodne rozdelené do dvoch rovnakých skupín.
Obe skupiny užívali metformín 1500 mg denne. Jedna skupina navyše dostávala kapsuly s jablčným octom, druhá identicky vyzerajúce placebo. Štúdia trvala 12 týždňov a ani pacientky, ani výskumníci nevedeli, kto dostáva skutočný prípravok. Išlo teda o randomizovanú, dvojito zaslepenú a placebom kontrolovanú štúdiu.
Denná dávka predstavovala 1500 mg prášku z jablčného octu, pričom podľa údajov výrobcu zodpovedala približne 1050 mg kyseliny octovej. Autori uvádzajú, že ide približne o množstvo kyseliny octovej nachádzajúce sa v 20–22 ml bežného 5-percentného tekutého jablčného octu.
Následne sledoval aj krvný cukor, inzulín, inzulínovú rezistenciu, triglyceridy, HDL a LDL cholesterol, krvný tlak, hmotnosť a obvod pása. Hodnotili tiež nadmerné ochlpenie, kvalitu života a sexuálne funkcie.
Výsledok číslo jeden: zlepšenie metabolického syndrómu
Jedným z najvýraznejších výsledkov bolo zlepšenie metabolického syndrómu. Metabolický syndróm nie je jedna choroba. Ide o kombináciu rizikových faktorov, medzi ktoré patria napríklad vyšší obvod pása, vysoké triglyceridy, nízky HDL cholesterol, zvýšený krvný tlak a zvýšená glykémia.
Po 12 týždňoch už diagnostické kritériá metabolického syndrómu nespĺňalo 74,5 % žien v skupine s jablčným octom, zatiaľ čo v kontrolnej skupine to bolo 40,4 %. Rozdiel bol štatisticky významný.
Čo sa stalo s cukrom a inzulínom?
Veľmi zaujímavé výsledky sa týkali metabolizmu glukózy. Priemerná glykémia nalačno v skupine s jablčným octom klesla približne zo 108,4 na 99,8 mg/dl, zatiaľ čo v kontrolnej skupine sa prakticky nezmenila.
Klesla aj hladina inzulínu
Rovnako sa zlepšil index HOMA-IR, ktorý sa používa na odhad inzulínovej rezistencie. V skupine s octom klesol v priemere z 5,25 na 4,17, zatiaľ čo v kontrolnej skupine zostal približne rovnaký. Hoci bol pokles HOMA-IR štatisticky významný, absolútna veľkosť zmeny bola pomerne malá, takže klinický význam tohto konkrétneho ukazovateľa môže byť obmedzený.
Ešte lepšie to vidíme pri „vymiznutí“ inzulínovej rezistencie. Podľa hranice HOMA-IR pod 2,5 sa inzulínová rezistencia upravila u 17 % žien v skupine s octom a u 8,5 % v kontrolnej skupine. Tento rozdiel už nebol štatisticky významný.
Ako môže kyselina octová ovplyvňovať cukor?
Môže existovať niekoľko možných mechanizmov. Kyselina octová môže spomaľovať trávenie a vstrebávanie sacharidov tým, že ovplyvňuje niektoré tráviace enzýmy. Môže tiež spomaľovať vyprázdňovanie žalúdka. Glukóza sa tak môže do krvi dostávať postupnejšie. Uvádza sa aj možné zlepšenie inzulínovej sekrécie a citlivosti periférnych tkanív na inzulín. Predstavme si to jednoducho. Po jedle obsahujúcom sacharidy môže bez takéhoto efektu glukóza vstupovať do krvi rýchlejšie. Telo potrebuje rýchlo reagovať väčším množstvom inzulínu. Ak sa trávenie a vstrebávanie mierne spomalia, krivka glukózy môže byť pokojnejšia.
AMPK: energetický prepínač našich buniek
Jedným z najzaujímavejších mechanizmov opisovaných v článku je enzým AMPK – AMP-aktivovaná proteínkináza. Pre laika si ju môžeme predstaviť ako energetický senzor bunky. Keď bunka zaznamená, že má málo dostupnej energie, AMPK pomáha prepnúť metabolizmus z režimu „ukladaj energiu“ viac do režimu „vyrábaj a využívaj energiu“. Predklinické štúdie na zvieratách naznačujú, že kyselina octová môže aktivovať AMPK v pečeni. Následkom môže byť zníženie tvorby nových tukov, zvýšenie spaľovania mastných kyselín a podpora mitochondriálnych funkcií.
Aj metformín pôsobí okrem iného cez AMPK, hoci jeho mechanizmus je oveľa komplexnejší. Kyselina octová a metformín môžu AMPK ovplyvňovať odlišnými cestami a potenciálne tak vytvoriť doplnkový efekt.
Čo sa stalo s hmotnosťou?
Po 12 týždňoch sa v skupine s jablčným octom znížil aj BMI. Priemerné BMI kleslo približne z 27,81 na 26,76 kg/m². V kontrolnej skupine sa významná zmena neobjavila a rozdiel medzi skupinami bol po intervencii štatisticky významný. Obvod pása sa v skupine s octom takisto zmenšil, ale medzi skupinami nebol konečný rozdiel štatisticky významný.
Ako by kyselina octová mohla ovplyvniť hmotnosť?
Existuje niekoľko možností: zvýšenie pocitu sýtosti, ovplyvnenie signálov hladu v mozgu, zvýšenie energetického výdaja a zmeny metabolizmu tukov a žlčových kyselín.
Zaujímavé zmeny triglyceridov a HDL
Štúdia zaznamenala aj priaznivé zmeny lipidového profilu. Triglyceridy v skupine s jablčným octom klesli približne zo 156 na 148 mg/dl a rozdiel oproti kontrolnej skupine bol štatisticky významný.
HDL, často označovaný ako „dobrý cholesterol“, vzrástol z približne 46,3 na 52,9 mg/dl. Naopak LDL a celkový cholesterol sa medzi skupinami významne nezmenili.
A čo krvný tlak?
Systolický – teda „horný“ – tlak klesol v skupine s octom približne zo 130 na 125 mmHg. Rozdiel medzi skupinami bol významný. Diastolický tlak tiež klesol v rámci intervenčnej skupiny, ale konečný rozdiel medzi skupinami nebol štatisticky významný.
Zlepšenie nadmerného ochlpenia
PCOS často sprevádza hirzutizmus, teda rast hrubších tmavých chlpov na miestach typickejších pre mužský typ ochlpenia. Pri skúmaní sa používala štandardizovaná metóda Ferriman-Gallwey skóre.
Po 12 týždňoch kleslo priemerné skóre v skupine s jablčným octom z približne 14,8 na 11,1, zatiaľ čo v kontrolnej skupine zostalo prakticky nezmenené. Rozdiel medzi skupinami bol významný. Zaujímavé však je, že hladina testosterónu sa medzi oboma skupinami významne nelíšila.
Ako je to možné? Intenzita hirzutizmu nezávisí iba od množstva testosterónu v krvi. Dôležité je aj to, ako citlivo na androgény reaguje samotný vlasový folikul. Inzulín navyše môže zosilňovať miestne androgénne účinky. Zlepšenie inzulínového prostredia by preto mohlo zmierniť nadmerné ochlpenie aj bez výrazného poklesu testosterónu. Vlasový cyklus trvá dlho a 12 týždňov je pomerne krátke obdobie na posúdenie skutočnej zmeny rastu ochlpenia. Navyše hodnotenie skóre je čiastočne subjektívne.
Menštruácia, akné a kvalita života
Ženy vyplnili dotazník zameraný na kvalitu života pri PCOS, ktorý hodnotil napríklad emocionálne problémy, menštruačné ťažkosti, hmotnosť, akné a problémy súvisiace s neplodnosťou. Po 12 týždňoch sa v skupine s jablčným octom zlepšilo celkové skóre kvality života a medzi skupinami boli rozdiely v oblastiach emocionálnej pohody, menštruačných problémov, obáv z hmotnosti, akné a problémov spojených s neplodnosťou.
A čo sexuálne zdravie?
V porovnaní s kontrolnou skupinou sa zlepšila sexuálna túžba, lubrikácia, orgazmus, bolesť pri pohlavnom styku a celkové skóre sexuálnej funkcie. Pri vzrušení a celkovej spokojnosti nebol rozdiel medzi skupinami významný. Jedným z možných vysvetlení môže byť pokles hmotnosti a následné zlepšenie vnímania vlastného tela.
Je jablčný ocot bezpečný?
V štúdii bol prípravok celkovo dobre tolerovaný. Jedna účastníčka zo skupiny s jablčným octom odišla zo štúdie pre mierne tráviace ťažkosti. Iné závažné nežiaduce účinky vedúce k ukončeniu štúdie neboli zaznamenané. Nadmerná konzumácia octu môže zvyšovať riziko poškodenia zubnej skloviny a u niektorých ľudí vyvolávať tráviace problémy. Výsledky kapsúl navyše nemožno bezvýhradne preniesť na nekontrolované pitie veľkého množstva tekutého octu.
Záver
Jablčný ocot v štúdii nenahradil liečbu PCOS. Ako doplnok k metformínu však priniesol zaujímavé metabolické a klinické zlepšenia, ktoré si zaslúžia ďalší výskum.
Zdravie nie je všetko, ale je to najdôležitejšie, čo máme
Andrej Medveď a jeho team