Keď začnú človeku náhle vypadávať vlasy, prirodzene hľadá problém na pokožke hlavy. Moderný výskum však ukazuje, že pri niektorých formách vypadávania vlasov môže byť časť problému ukrytá oveľa hlbšie – v čreve. Nie preto, že by črevné baktérie priamo „riadili“ rast vlasov, ale preto, že črevný mikrobióm významne ovplyvňuje imunitný systém, zápalové procesy aj látky, ktoré sa dostávajú do krvného obehu.
Alopecia areata: keď imunita zaútočí na vlasy
Alopecia areata je autoimunitné ochorenie. To znamená, že obranný systém organizmu, ktorého normálnou úlohou je chrániť nás pred vírusmi, baktériami či inými hrozbami, začne omylom reagovať proti vlastnému tkanivu.
Pri alopecia areata sú cieľom vlasové folikuly.
Ochorenie sa môže prejaviť ako jedno či niekoľko ostro ohraničených miest bez vlasov, ale v závažnejších prípadoch môže dôjsť k strate vlasov na celej hlave – alopecia totalis – alebo k strate ochlpenia na celom tele, označovanej ako alopecia universalis. Samotný vlasový folikul pritom nie je zjazvený a zostáva zachovaný, takže za určitých okolností môže vlas znovu vyrásť.
Ide o ochorenie s nepredvídateľným priebehom. U časti pacientov vlasy spontánne dorastú, no choroba sa môže opakovane vracať. Jej presná príčina zatiaľ nie je úplne objasnená. Predpokladá sa kombinácia genetickej náchylnosti, vonkajších faktorov a poruchy fungovania imunitného systému.
Vlasový folikul má vlastnú „imunitnú ochranu“
Aby sme pochopili možné spojenie s črevom, treba si najprv vysvetliť jednu zvláštnosť vlasového folikulu. Počas aktívneho rastu sa folikul nachádza v stave takzvaného imunitného privilégia. Znamená to, že aktivita imunitného systému je v jeho okolí úmyselne utlmená. Je to podobné ako vytvorenie malej ochrannej zóny: imunitné bunky nemajú vlasový folikul intenzívne kontrolovať a napádať. Vlasový folikul sa pred imunitným systémom do určitej miery „skrýva“. Na svojom povrchu má menej molekúl, podľa ktorých imunitné bunky rozpoznávajú a kontrolujú ostatné bunky tela. Zároveň vytvára látky, ktoré tlmia zápal a bránia imunitným bunkám, najmä T-lymfocytom, aby naň zaútočili. Vďaka tomu môže vlas nerušene rásť.
Pri alopecia areata sa však toto imunitné privilégium môže zrútiť.
Vlasový folikul sa stane viditeľnejším pre imunitný systém. Do jeho okolia prenikajú imunitné bunky a vzniká zápalová reakcia. Výsledkom nie je nevyhnutne zničenie samotného folikulu, ale jeho predčasné vyradenie z aktívnej rastovej fázy. Vlas prestáva rásť a vypadáva. Otázka teda znie: čo spôsobí, že imunitný systém túto ochrannú zónu prestane rešpektovať?
Jednou z možností, ktorú veda skúma, je narušenie regulácie imunity spôsobené narušeným črevným mikrobiómom.
Črevný mikrobióm nie je iba súbor baktérií
V ľudskom čreve žije obrovské spoločenstvo mikroorganizmov. Ide o komunitu obsahujúcu rádovo desiatky až stovky biliónov mikroorganizmov. Jej zloženie sa začína formovať už v ranom detstve a ovplyvňuje ho:
- spôsob pôrodu
- výživa
- antibiotiká
- neskôr strava
- telesná hmotnosť
- fyzická aktivita
- životný štýl
- vek
- množstvo ďalších faktorov
Tieto mikroorganizmy pomáhajú spracúvať potravu, podieľajú sa na metabolizme, produkujú biologicky aktívne látky a komunikujú s imunitným systémom. Zároveň pomáhajú chrániť črevnú sliznicu pred škodlivými mikroorganizmami a ovplyvňujú vývoj aj aktivitu vrodenej a získanej imunity. Preto môže mať zmena črevného mikrobiómu následky ďaleko za hranicami tráviaceho systému.
Os črevo – koža: komunikácia na veľkú vzdialenosť
Spojenie medzi črevom a pokožkou sa označuje ako os črevo – koža. Komunikácia medzi črevom a kožou prebieha prostredníctvom:
- imunitných buniek
- metabolitov (látok, ktoré tvoria baktérie)
- hormónov
- zápalových látok
Výskum ukazuje, že zloženie črevných mikroorganizmov môže ovplyvniť vlastnosti kože a naopak. Napriek tomu, že presné mechanizmy stále nie sú úplne objasnené, metabolické a imunitné účinky črevnej mikroflóry ovplyvňujú viacero kožných ochorení. Jedným z najdôležitejších spojovacích článkov sú látky, ktoré baktérie vytvárajú z potravy. Medzi ne patria mastné kyseliny s krátkym reťazcom, známe pod skratkou SCFA. Vznikajú najmä pri bakteriálnom spracovaní nestráviteľných sacharidov a vlákniny. Patria medzi ne napríklad acetát, propionát a butyrát.
Tieto látky nie sú iba odpadovým produktom fermentácie. Slúžia ako zdroj energie pre bunky hrubého čreva a zároveň ovplyvňujú imunitné procesy v celom organizme. Pomáhajú udržiavať rovnováhu medzi zápalovými a protizápalovými reakciami.
T regulačné bunky: „brzda“ imunitného systému
Imunitný systém potrebuje nielen schopnosť zaútočiť, ale aj schopnosť útok v správnom okamihu zastaviť. Jednu z kľúčových úloh pri tlmení nevhodných imunitných reakcií majú regulačné T-lymfocyty (T regulačné bunky), skrátene sa označujú Treg. Zjednodušene si ich môžeme predstaviť ako kontrolórov alebo „brzdu“ imunity. Pomáhajú zabrániť tomu, aby sa obranná (zápalová) reakcia vymkla spod kontroly a začala poškodzovať vlastné tkanivá.
V čreve vyrobené mastné kyseliny s krátkym reťazcom výrazne ovplyvňujú počet aj funkciu Treg buniek, podporujú ich množenie a zvyšujú produkciu protizápalových látok ako anpr. interleukín 10 (IL-10) . Zároveň podporujú činnosť špeciálneho génu (Foxp3), ktorý pomáha regulačným T-bunkám správne fungovať.
Tieto bunky tlmia príliš silné imunitné reakcie a pomáhajú zabrániť tomu, aby imunita napádala vlastné tkanivá.
Podľa týchto predpokladov ak sa v čreve zníži množstvo baktérií produkujúcich SCFA, môže klesnúť aj podpora regulačných Treg buniek. Imunitná „brzda“ môže fungovať menej efektívne a u geneticky náchylného človeka sa môže jednoduchšie rozvinúť autoimunitná reakcia. Narušenie črevného mikrobiómu (dysbióza) sprevádzaná úbytkom baktérií produkujúcich mastné kyseliny s krátkym reťazcom by mohla prispieť k poruche Treg buniek a tým aj k rozvoju alopecia areata.
A čo „priepustné (deravé) črevo“?
Ďalšou skúmanou hypotézou je zvýšená priepustnosť črevnej bariéry, populárne označovaná ako „leaky gut“. Zdravá črevná stena plní veľmi náročnú úlohu. Musí prepúšťať živiny a vodu, ale zároveň zabraňovať tomu, aby sa baktérie a ich súčasti nekontrolovane dostávali do organizmu. Bunky črevnej sliznice sú preto medzi sebou prepojené špeciálnymi bielkovinami nazývanými tight junctions, teda tesné spojenia. Ak sa črevná bariéra naruší, do vnútorného prostredia organizmu môže prenikať väčšie množstvo mikrobiálnych zložiek. To môže podporovať chronický zápal nízkej intenzity.
Na prvý pohľad by teda dávalo zmysel predpokladať, že pacienti s alopecia areata majú zvýšenú črevnú priepustnosť. Údaje však zatiaľ nie sú jednoznačné.
Štúdia z roku 2022 porovnala 70 ľudí s alopecia areata so 70 zdravými ľuďmi a nezistila významný rozdiel v priepustnosti čreva. Na druhej strane štúdia z roku 2023 u 50 pacientov s alopecia areata zistila súvislosť medzi priepustnosťou čreva a závažnosťou ochorenia.
Majú ľudia s alopeciou skutočne iné baktérie v čreve?
To je jedna z najdôležitejších otázok. Ak má mikrobióm pri alopecia areata významnú úlohu, pacienti by mohli mať charakteristické zmeny jeho zloženia. Niekoľko menších štúdií takéto rozdiely skutočne pozorovalo.
V roku 2020 sa skúmalo 15 ľudí s alopecia universalis a 15 zdravých ľudí. Celková rozmanitosť ich mikrobiómu sa významne nelíšila, ale rozdiely boli zistené v zastúpení určitých baktérií. Ďalšia štúdia porovnávala 33 pacientov s alopecia areata s 35 zdravými ľuďmi a opäť našla rozdiely v zložení mikrobiómu.
Výskum u 41 detí s alopecia areata a ich zdravých súrodencov zistil nižšie zastúpenie baktérie Ruminococcus bicirculans. Štúdie z roku 2024 zase zaznamenali rozdiely napríklad v zastúpení rodov Blautia, Dorea, Anaerostipes, Coprococcus či baktérií z čeľade Ruminococcaceae.
V súčasnosti preto neexistuje jednoduchý test stolice, pomocou ktorého by bolo možné spoľahlivo povedať: „Tento človek má mikrobióm typický pre alopecia areata.“
Veľmi zaujímavý experiment s antibiotikami
Bol vykonaný zaujímavý experiment na myšiach. Vedci preniesli kožu z myší trpiacich alopecia areata na zdravé myši, u ktorých sa následne začalo rozvíjať vypadávanie srsti. Časť zvierat však pred transplantáciou dostávala širokospektrálne antibiotiká, ktoré výrazne menia zloženie črevných baktérií. U týchto myší sa alopecia nerozvinula tak ako u zvierat bez antibiotickej liečby. Zároveň sa v ich koži našlo menej imunitných buniek, ktoré sa podieľajú na útoku proti vlasovým folikulom. Výsledok tohto experimentu naznačuje, že mikroorganizmy žijúce v čreve môžu ovplyvňovať správanie imunitného systému a nepriamo aj to, či imunitné bunky zaútočia na vlasové folikuly. Nemožno z toho však vyvodiť, že pacienti s alopeciou majú užívať antibiotiká. Pokus bol vykonaný na myšiach a širokospektrálne antibiotiká môžu samy výrazne narušiť zdravý mikrobióm. Štúdia takýto postup ako liečbu ľudí neodporúča.
Vlasy po transplantácii stolice: prelom alebo náhoda?
Asi najzaujímavejšie sú výsledky výskumu pacientov, ktorým po transplantácii fekálnej mikrobiómu – FMT začali znovu rásť vlasy. Pri FMT sa spracovaný črevný mikrobióm zdravého darcu prenesie pacientovi s cieľom obnoviť jeho črevný mikrobióm. Táto metóda sa bežne nepoužíva pri liečbe vypadávania vlasov. Pacienti s alopecia areata podstúpili FMT z úplne iného dôvodu – napríklad pri liečbe infekcie Clostridioides difficile alebo Crohnovej choroby – a následne sa u nich pozoroval opätovný rast vlasov.
Pomohli by probiotiká?
Ak určitá črevná dysbióza skutočne prispieva k ochoreniu, prichádza myšlienka pridať „dobré baktérie“ pomocou probiotík. V zvieracích experimentoch sa skúmali napríklad Lactococcus lactis a Lactobacillus reuteri a niektoré výsledky naznačili priaznivý účinok.
Záver
Podľa súčasných poznatkov je črevný mikrobióm jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať správanie imunity, ktoré sa následne môže prejaviť aj vo vlasových folikuloch.
Črevný mikrobióm môžete podporiť produktom ProbioSym, ktorý obsahuje aj Lactococcus lactis a Lactobacillus reuteri: https://www.abczdravia.sk/medved-natural-probiosym-500ml
Zdravie nie je všetko, ale je to najdôležitejšie, čo máme
Andrej Medveď a jeho team