Depresia neprichádza sama od seba. Často ju v pozadí ticho živí zápal v tele, ktorý ovplyvňuje nielen orgány, ale aj psychiku. A rovnako to platí aj opačne. Dlhodobá depresia dokáže roztočiť zápalové procesy a oslabiť telo. Tento začarovaný kruh medzi telom a mysľou dnes potvrdzujú aj vedecké výskumy.
Imunitný systém najviac ovplyvňuje črevo a mikrobióm. Preto sú črevný mikrobióm, imunita a mozog oveľa viac prepojené, než by sme si mysleli.
Zápal a depresia – prepojenie v oboch smeroch.
Prepojenie medzi depresiou a zápalom sa potvrdzuje najmä u ľudí s chronickými zápalovými ochoreniami, ako sú:
-zápalové ochorenia čreva
-nealkoholové stukovatenie pečene
-skleróza multiplex
-a pod.
U pacientov s chronickými zápalmi sa oveľa častejšie vyskytuje depresia než v bežnej populácii bez chronických zápalov. To, že zápal dokáže vplývať na psychiku, má na svedomí imunitný systém a látky, ktoré tvorí. Nadmerne aktivovaný imunitný systém ovplyvňuje tvorbu látok, ktoré sú potrebné pre správne fungujúcu psychiku, ako napr. serotonín (hormón šťastia).
Akú úlohu zohráva črevný mikrobióm pri depresiách a zápaloch?
Črevné baktérie (tzv. črevný mikrobióm) nepomáhajú organizmu len pri trávení. Črevné baktérie úzko komunikujú a spolupracujú s imunitným systémom. Imunitný systém je najrozsiahlejší práve v čreve. Preto má dianie v čreve vplyv aj na mozog a psychiku.
Štúdie, ktoré boli vykonané na špeciálnych myšiach, ktoré boli úplne bez mikrobiómu, ukázali, že ak je črevo bez "dobrých baktérií", imunitný systém sa nedokáže normálne vyvinúť.
Myši, ktorých črevo bolo bez mikrobiómu, mali:
-menej obranných imunitných buniek (T buniek a B buniek)
-zle vyvinuté lymfatické uzliny
-oslabenú schopnosť rozlišovať medzi škodlivými a neškodnými látkami.
To je príčinou napr. toho, že imunitný systém môže zápalom reagovať na niečo, čo organizmus neohrozuje.
Ako črevá chránia pred zápalom?
V čreve sa nachádza ochranná bariéra, ktorej úlohou je zabrániť tomu, aby škodlivé mikróby a látky ohrozujúce zdravie nadmerne neprenikali do tela.
V hrubom čreve je na povrchu sliznice hlienová vrstva tvorená z mucínu (hlienu). Túto ochrannú bariéru hlienu vytvárajú v čreve tzv. pohárikovité bunky. V tejto vrstve hlienu "hliadkujú" dendritické bunky (dôležité imunitné bunky) a neustále "kontrolujú", čo sa v čreve deje.
Imunita sa vďaka týmto imunitným bunkám učí tolerovať zdraviu prospešné baktérie, aby na ne zbytočne nereagovala zápalom. Dôležitá je aj hrúbka hlienu.
Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva aj butyrát. Butyrát je mastná kyselina vytvorená črevnými baktériami a ovplyvňuje imunitný systém.
Butyrát dokáže podporovať vznik tzv. regulačných T buniek (Treg). To sú špeciálne imunitné bunky, ktoré neútočia, ale naopak udržiavajú imunitný systém v rovnováhe, aby nedochádzalo k nadmerným zápalom alebo autoimunitným reakciám.
Tieto Treg bunky spolupracujú s tolerogénnymi dendritickými bunkami. Sú to také bunky imunity, ktoré hovoria ostatným bunkám, že nie je potrebné spúšťať agresívny zápal.
Výsledkom je, že ďalší typ imunitných buniek (B bunky) začne tvoriť viac protilátok IgA. Tieto protilátky sú veľmi dôležité, pretože sa nachádzajú na slizniciach (črevo, nos, ústa) a dokážu neutralizovať baktérie a vírusy priamo na mieste, bez toho, aby sa rozvinul silný zápal.
Butyrát je látka z čreva, ktorá učí imunitný systém, aby reagoval harmonicky, aby sa vedel brániť proti škodlivým mikroorganizmom, ale aby zároveň zbytočne nepoškodzoval vlastné telo zápalom.
Butyrát takto pomáha nielen črevu a imunite, ale je aj dôležitou látkou pre správne fungovanie psychiky. Má protizápalové účinky a cez tlmenie zápalov priaznivo pôsobí aj na psychiku.
Butyrát nájdete tu:
Zdravie nie je všetko, ale je to najdôležitejšie čo máme
Andrej Medveď a jeho team